Už od mala si dávame veľké ciele ani o tom nemusíme vedieť alebo si to uvedomovať. Medzi prvé veľké ciele patrí, keď sa ešte ako bábätko snažíme naučiť sa otáčať z chrbátika na bruško a opačne, alebo naučiť sa sedieť, naučiť sa chodiť, naučiť sa čítať, písať,…Vidíme, že to robí naša mamka, tatko, súrodenci, babka, dedko,..Máme pri sebe vzory, ktorými sa inšpirujeme. Treba si však uvedomiť , že nikto z nás sa to nanaučil z večera do rána. 

Všetko chce svoj čas. Je to proces, ktorý má základné body, ktoré keď sa naučíme akceptovať, využívať a riadiť sa nimi, budeme úspešní. Priblížime si to na jednoduchom príklade:

Ako malé niekoľkomesačné dieťa sme si vzali do hlavy, náš vtedy veľký sen, že sa chceme naučiť chodiť. Áno, je to prirodzený reflex a prirodzený vývoj človeka, ale skúsme sa na to pozrieť trošku ináč, čo všetko sa asi dialo v našej hlave.

Najprv sme všetkých okolo seba pozorovali, ako to robia, že chodia. Keď sme to odkukali, začali sme to skúšať. Stálo nás to veľa síl a trvalo to dlhé dni, kým sme sa postavili aspoň ako tak opierajúci sa o gauč. Počítať sme ešte nevedeli, ciže koľkokrát sme spadli na zadok nás netrápilo. No nevzdali sme sa a po čase sme sa už vedeli stáť pri gauči aj pár minút a dokonca sme mali snahu na melódiu aj tancovať. Po pár dňoch sme opäť skúsili, niečo nové a snažili sa urobiť jednou nohou krok vpred a dokázali sme to. To, že sme sa pri tomtriasli ako osika nie je doležité, pretože hoc sme nemali ešte úplne silné svalstvo, mali sme odvahu a neutíchajúcu snahu. Keď sme urobili prvý krok aspoň pridržajúc sa skrinky, vnútorne sme na seba boli veľmi hrdí, taký moment WAAAU. No ani to nás neuspokojilo a makali sme ďalej za svojim snom – chodiť. Postupne sme sa pridržiavali kade čoho čo bolo po ruke a kráčali sme smelšie, lebo sme videli, že sa to dá. Zrazu sme nabrali ešte väčšiu odvahu sa pustiť a vyraziť samy. Skúsili sme to raz, dvakrát, trikrát, ale zakaždým sme spadli na zadok. Vôbec nás to však nezastavilo, pretože my sme chceli chodiť. Tak sme to skúšali ďalej a ďalej. Pomohlo nám aj okolie, či už rodičia, starí rodičia, držali nás za dve ruky,  hoc boli v predklone a bolel ich chrbát, ale verili nám, že čoskoro sa naučíme chodiť aj samy. A tak sa aj stalo. Zrazu sme mali dostatok sily, energie, rovnováhy a dokázali sme chodilť samy. Cítili sme sa skvelo, slobodne a ako víťazi 🙂

A takto to funguje aj v bežnom živote. Vieš to aplikovať v športe, v škole, v rodine, v práci, vo vzťahoch,…Tieto kroky ti môžu pomôcť pri realizovaní snov a cieľov:

1. Veľký sen – vedieť čo chcem dosiahnuť, napísať alebo nakresliť si to a mať to na očiach každý deň
2. Plán malých krôčikov – napísať si čo všetko potrebujem k tomu, aby som dosiahol svoj cieľ
3. Hľadať inšpirácie – mať motiváciu, svoj idol, vzor, niekoho úspešného, úspešný príbeh
4. Chcieť – kde je vôľa, tam je cesta, makať makať makať
5. Skúšať – byť kreatívny a odvážny urobiť nový krok vpred, novú fintu,..
6. Spadnúť – z každej prehry si niečo vezmi, pouč sa a snaž sa to urobiť nabudúce inak a lepšie
7. Nevzdať sa – byť trpezlivý, to, že ti to dnes nevyšlo, neznamená, že to nevyjde zajtra
8. Veriť si – všímať si už svoje doterajšie úspechy a na nich staviať
9. Prijať pomoc – naučiť sa príjímať rady od skúsenejších
10. Dosiahnuť úspech – lebo TY na to máš!